HISTÓRIA ŠKOLY

Boli to temné časy, temné. Také aké svet už dlho nezažil. Tak ako už pred mnohými rokmi boli všetky rasy v ohrození. Schyľovalo sa k boju medzi Berkenonmy a Spoločenstvom. K boju kde mohol zísť iba jeden víťaz.

Berkenonmy boli to elfovia, ľudia, démoni, nymfy, ..... boli to odpadlíci, ktorí nesúhlasili s mierom. Oni netúžili to miery, oni chceli boj. Vôbec by im nevadilo, že museli bojovať proti svojim. Berkenonmy boli to príšery, ak sa to tak dá vôbec povedať. Nechceli ste sa s nimi stretnúť a nie to ešte v boji. Zabíjali pre radosť, krutosť a mučenie to bolo to, čo ich vystihovalo. 

Spoločenstvo sa takisto pripravovalo na boj. Všetci, ktorí mohli bojovať sa na bo pripravovali. Bolo to už veľmi dávno, čo k takému boju došlo ale s výnimkou. Vtedy proti sebe bojovali všetky rasy. Zo Spoločenstva mali naplánované odviesť ženy a deti do Citadelly, na posledné bezpečné miesto. Neurobili tak, lebo vedeli že by mohli naň zaútočiť. A tak sa všetci odobrali do hôr Endormi.

Bolo to chladné pohorie. Všade okolo samí ľad a sneh. Nikto tam nemohol prežiť dlhšie ako deň. Ale Berkenonmy nevedeli, že cez horu preteká teplý prameň. Netušili o tom, lebo to objavili iba nedávno, ako tak prechádzali horou.

Ženy a deti už počas cesty tam mali zakázané používať magické schopnosti, aby ich Berkenonmy nemohli vypátrať. Ako tak už všetci išli ku prameňu, vedeli že pozajtra o takomto čase už bude rozhodnuté. Mali príkaz nevzdiaľovať sa od prameňa. Ak vyhraje Spoločenstvo majú čakať zelený dym, ktorý by bolo vidieť z východnej časti jaskyne pod horou. Ak prehrajú majú utiecť čo najďalej a nevracať sa späť.

Ešte večer sa všetci v Spoločenstve dohodli na pláne ako to bude prebiehať. Spolu sa potom presunuli na miesto boju.  Bolo to na lúke, kde sa ešte pred niekoľkými dňami pásol dobytok. dorazili tam zavčas ráno, ale boj sa mal začať až keď sa slnečný lúč dotkne kameňa na palici  v strede pastviny. Muži zo Spoločenstva sa rozostavili a čakali na príchod Berkenonmov. Keď prišli slnko sa už takmer dotýkalo kameňa. Vtedy v Spoločenstve boli radi, že Berkenonov je len toľko.  Ale ako tak postupne prichádzali zistili, že je ich až trikrát viacej ako ich. Nemihli cúvnuť, išlo tu o ich životy a životy celého Spoločenstva.

Ako sa dotkol slnečný lúč kameňa rozžiaril sa dúhovou farbou a boj sa začal. Bojovalo sa celý deň a noc a ako sa blížilo ráno Spoločenstvo strácalo silu a aj nádej na víťazstvo.

Na kopci sa objavili jazdci, niekoľko čarodejníkov a ešte niekoľko príslušníkov  z každej rasy, ktorí prišli zďaleka, aby pomohli v boji. V Spoločenstve svitla nádej na víťazstvo. Za úsvitu sa všetci hnali z východu a Berkenonmov oslepili prvé ranné lúče. V Spoločenstve začali bojovať  všetci z posledných síl.

Po niekoľko hodinovom boji sa podarilo Berkenonmov úplne rozdrviť aj za pomoci  z ďaleka. Ako sa presvedčili, že ani jeden Berkenonmec nežije, začali zbierať telá a ošetrovať zranených. Niekoľko ľudí urobilo oheň a zafarbili ho do zelena.

Všetci v hore Endormi sa naradovali. Ihneď si zhromaždili veci a pustili sa na cestu dole. Na pastvinu, kde sa odohral boj. Dorazili tam až na ďalší deň, kedy bolo zvykom obedovať. Zavládol smútok, ale aj radosť. Všetkích čo padli v boji pochovali aj odpadlíkov, tak ako to bolo zvykom u každej rasy.

Všetci sa dohodli, že odídu z toho miesta preč. Od zlých spomienok, hneď ako sa všetci vyliečia.

Keď nastal ten deň, každý si zobral iba to nevyhnutné pre svoj život. Rozhodli sa ísť cestou ako priatelia z ďaleka. Prešli spolu niekoľko dní a aj nocí, ale potom sa Spoločenstvo rozhodlo ísť vlastnou cestou. Sami putovali ešte niekoľko dní až sa v jednu noc utáborili. Ako sa ráno zobudili našli lúku, kde to hýrilo farbami a aj zvieratami. Okolo sa tiahli kopce a za nimi vysoké štíty hôr a popod ne rieka s množstvom rýb. To bolo to miesto , kde sa chceli usadiť.

Bol to nový začiatok a aj preto sa rozhodli zrušiť niekoľko zákonov, ktoré poznali a platili už odpradávna. Jedným bol, že si rodiny mohli zakladať iba tí, ktorí sú rovnakej rasy. Zrušili ho aj kvôli tomu, že padlo v boji mnoho mužov a aj niekoľko žien. Ale aj preto aby sa ešte viacej upevnili zväzky v Spoločenstve. 

Stavali sa domy, obchody z ktorých neskôr vzniklo mesto. A nakoniec vznikla aj škola Farfalla, v ktorej sa nerozbili rozdiely akej ste rasy. Názov jej bol vybraný kvôli tomu, že bola postavená na lúke s množstvom pestrofarebných motýľov. A farfalla znamená motýle. Na škole vznikli 3 fakulty: Etra, Mundo a Onda. A jej zakladateľmi  a vedúcimi boli: Heso  Hall (Etra), Constantin Lemis (Mundo) a Melinda Liu Sanders (Onda). Všetci sa stali aj prvými riaditeľmi školy.

 Ako tak plynul čas, oni zostarli a odobrali sa na druhý svet, okrem jedného. Bol ním Heso Hall, o ktorom sa nevie či žije alebo už zomrel.

Na tejto škole a v jej okolí žijú potomkovia tích, ktoré bojovali v tomto boji pred vyše 300 rokmi, presne pred 338 rokmi.

Škola Farfalla najprv slúžila iba pre potomkov tích čo bojovali v boji, ale ako sa stala známejšou otvorila svoje brány aj pre ostaných.